Operné štúdio Konzervatória v Bratislave pozýva na predstavenie opernej inscenácie Orfeus v podsvetí francúzskeho skladateľa nemeckého pôvodu Jacquesa Offenbacha. Dve predstavenia sa uskutočnia 31. 5. 2012 a 1. 6. 2012 o 19:00 hod v DK Zrkadlový háj v Bratislave.

Samotné slovo „opereta“ Jacques Offenbach prvýkrát použil pri diele La rose de Saint Flour (1856). Veľký medzinárodný úspech dosiahol dielom La mariage aux lanternes (Zásnuby pri svetle lampy)

Napriek svojmu úspechu a plnému hľadisku Offenbach hospodáril tak zle, že sa rýchlo dostal do finančných ťažkostí. Aby im zabránil, potreboval niečo veľkolepé. Stavil na svoju prvú celovečernú operetu Orpée aux enfers (Orfeus v podsvetí). Premiéra sa konala 28. októbra 1858. Dielo bolo výsmechom vlády Napoleona III., ale zahaleným do sveta antických bohov, kde Napoleona predstavoval Jupiter. Predstavenie navštívil aj sám Napoleon III. a nič netušiac sa dobre zasmial na Jupiterovi a ostatných bohoch na Olympe. Predstavenie nepochopil ani on, ani kritici a zrejme ani väčšina verejnosti. Operetu potom v roku 1874 ešte prepracoval a doplnil do nej viaceré baletné ale aj spievané sólové či zborové čísla.

Jeho nedokončená opera Les contes d’Hoffman (Hoffmanove poviedky) bola uvedená po jeho smrti (+8.10.1880 v Paríži) v roku 1881. Dielo dokončil Ernest Guiraud.

Jacques Offenbach

Jakub (neskôr Jacques) sa narodil v Kolíne 20.6.1819. Ako šesťročný dostal husle a ako dvanásťročný už koncertoval na violončele. Otec rýchlo spoznal synov talent a odviedol ho do Paríža, kde ho po krátkom predstavení prijali na konzervatórium. Vydržal tam len približne rok a potom sa zamestnal v orchestri parížskej Komickej Opery (Opéra Comique). Po čase sa rozhodol živiť ako skladateľ, čo však nebolo práve jednoduché. Priateľstvo so šľachtickým hudobníkom Friedrichom Flotowom mu otvorilo možnosť koncertovať na súkromných večierkoch. Aby sa finančne zabezpečil, odišiel na turné do Londýna. Opäť mal úspech a koncertoval aj na kráľovskom dvore. Po návrate sa oženil a kvôli sobášu prestúpil na katolícku vieru.

Jacques Offenbach: Orfeus v podsvetí

Komická opera v slovenskom jazyku

na text Jely Krčméry-Vrteľovej

_{(prierez verziou z r. 1874)}

_{31. 5. 2012 a 1. 6. 2012 o 19:00 hod.
v DK Zrkadlový háj v Bratislave}

Dirigent a hudobné naštudovanie

_{Zdeněk Macháček}

_Réžia

_{Roman Bajzík}

_{Kostýmová spolupráca:}

_{Helena Bezáková}

_{Pohybová spolupráca:}

_{Vlasta Ábelová a Peter Rado}

_Scéna:

_{Roman Bajzík}

_{Svetlá a efekty:}

_{Pavol Goldstein}

_{vedúca oddelena spevu:}

_{Alžbeta Bukoveczka}

_{riaditeľ Konzervatória v Bratislave:}

_{Peter Čerman}

Korepetítorka operného štúdia:

Karin Remencová

Husle

Marek Juráň

Hudobná príprava:

_{Iveta Viskupová}

_{Rakvu a vence zapožičala}

_{pohrebná služba SOLAMEN - Vysoká pri Morave}

_{Osoby a obsadenie:}

_{Verejná mienka}

_{Judit Andelová 5.r}

_{Alena Kropáčková 5.r}

_{Erika Szabová 5.r}

_Eurydika

_{Jana Döményová 6.r}

_{Lucia Komorovská 6.r}

_Orfeus

_{Juraj Kuchar 4.r}

_{Aristeus-Pluto}

_{Patrik Horňák 6.r}

_Jupiter

_{Andrej Marek Kanja 6.r}

_{Peter Rado 6.r}

_Cupid

_{Annamária Dálnokyová 6.r}

_{Lucia Korenková 5.r}

_{Magdalena Kovaříková 6.r}

_Venuša

_{Natália Flórová 6.r}

_{Simona Krchová 5.r}

_{Ľubica Moriaková 5.r}

_Diana

_{Eva Bodorová 5.r}

_{Dominika Hromková 5.r}

_{Tereza Maličkayová 6.r}

_Junona

_{Bronislava Búciová 6.r}

_{Mária Kurucová 6.r}

_{Zuzana Mendelová 5.r}

_Minerva

_{Tunde Kevická 6.r}

_{Lucia Kiššová 6.r}

_{Nikola Kováčiková 5.r}

_Mercur

_{Samuel Chrappa 6.r}

_{Lukáš Sládkovič 5.r}

_{John Styx}

_{Marek Tokoš 5.r}

_Cybelé

_{Dominika Dudinská 5.r}

_{Veronika Havassi 5.r}

_{Katarína Juríková 5.r}

Roman Bajzík, režisér

Prečo sme sa rozhodli pre Orfea? Pokiaľ viem, na Slovensku táto verzia doposiaľ nebola uvádzaná. My ju neuvádzame kompletnú, nakoľko sú tam veľké baletné čísla. Pre túto verziu sme sa rozhodli aj z dôvodu širších sólových plôch pre spevákov, ktorí sa takto môžu vokálne lepšie prezentovať. Ďalším dôvodom je aj to, že tento žáner v Bratislave momentálne už dlhšiu dobu absentuje a Offenbachovská komická opera - opereta je výborným prostriedkom na komplexnú hereckú tanečnú a spevácku prípravu našich študentov spevu. Neposledným dôvodom je skutočnosť prítomnosti majstra Zdenka Macháčka, ktorý po desaťročiach strávených s operetou sa podujal k spolupráci s nami a podpísal sa pod hudobné naštudovanie.

Scéna Vzbura bohov- Jupiter Peter Rado, Pluto- Patrik Horňák, Diana Teraza Maličkayová a ďalší...

_{Verejná mienka Erika Szabová 5.r}

Obsah:

1. obraz:

Svet –

Huslistu Orfea už nebaví život s Eurydikou, ktorá je „pod jeho úroveň“ a rovnako zmýšľa aj Eurydika. Ich, neustálou hrou na husle narušovaný vzťah, logicky vyústi do hádky. Obaja pracovníci pohrebného priemyslu sa rozhodnú nefunkčné manželstvo skončiť. Eurydika zaľúbená do „pastiera Aristea“, ktorý nie je nik iný ako vládca podsvetia Pluto, sa rozhodne po krátkom stretnutí s ním Orfea opustiť a vďaka Plutovi „zomiera“. Orefeus pri svojom návrate obdrží správu o jej skone. Nič šťastnejšie ho nemohlo stretnúť. Myslí si, že jeho šťastiu už nič nestojí v ceste. Omyl! Je tu ešte Verejná mienka.

2. obraz:

Olymp-

Pokojný spánok olympských božstiev naruší rozrušený Dianin príchod. Kamsi zmizol jej objekt obdivu - Akteon, a ona sa s touto stratou nevie zmeriť. Jupiter to má ťažké. Udržať vládu pevne v rukách, mu hlavne vďaka vrtošivým bohyniam a bohom dáva riadne zabrať. Najmä jeho žiarlivá manželka Junona ho neustále „stíha“ a z čohosi obviňuje. Nedorozumenie vyvracia Merkúr - Jupiterov spravodajca, a prezrádza, že únoscom krásnej Eurydiky nebol nik iný ako Pluto. Ten v zápätí na Jupiterovu žiadosť prichádza, a snaží sa situáciu „zahmlievať“. Plutovi príde vhod revolta bohov, ktorí už odmietajú Jupiterovi poslušnosť a hnusí sa im božská strava - nektár a ambrózia. Do ošemetnej „rodinnej“ situácie zrazu príde nečakaná návštva. Tou je pozemšťan Orfeus, ktorý z donútenia Verjnou mienkou žiada nápravu v súlade s mytológiou - teda navrátenie Eurydiky. Jupiter vyšetrujúc „prípad zmiznutej Eurydiky“ sa rozhodne zostúpiť do podsvetia, a na žiadosť božstiev ich berie so sebou do Plutovej ríše na „výlet“.

3. obraz:

Inferno-

V prítmí tieňov Inferna je ukrytá znudená a sklamaná Eurydika. Jediným oživením jej nudy, je neustále spitý Plutov poskok John Styx. Do podsvetia dorazila inšpekcia „zhora“- Jupiter. Ten podľa neklamných indícií tuší, kde je Eurydika skrytá, teda hľadá spôsob ako sa k nej dostať. Malý nezbedník Kupid pozná dobre úklady lásky. Jupiter, ktorý sa premieňal už na všemožné stvorenia sa tentokrát zmenil na „muchu“.

Táto jeho podoba Eurydiku okúzli a je ochotná s ním z podsvetia „zdrhnúť“. Jupitera však ešte čakajú „vladárske povinnosti“- účasť na párty, ktorú na jeho počesť organizuje Pluto. Styxova neschopnosť ustrážiť Eurydiku pred Jupiterom privedie Pluta do nepríčetnosti.

4. obraz:

Párty-

Plutov hnev uchlácholí spokojnosť olympských božstiev užívajúcich si plnými dúškami jeho pohostinnosti. Do spoločnosti prichádza Eurydika v preoblečení za Bakchantku a na žiadoť prednesie hymnu na Bakcha. Ani Venuša nechce byť bokom a riadne podgurážená sa prejaví. Jupiter, najvyšší vládca vyzve k tancu. Nasleduje kráľovský menuet, ktorý nie je rozjareným bohom veľmi povôli. Omnoho bližší im je bujarý galop. Zábavu nepokazí nik iný ako Verejná mienka, ktorá privádza Orfea. Musí prísť k spravodlivému rozsudku. Ale človek mieni, pán boh mení, platí aj tentoraz. Úder Jupiterovho blesku donúti Orfea pohliadnuť na Eurydiku a tak je preňho navždy stratená. Ostáva medzi bohmi a stáva sa bakchantkou.

Facebook

Operné štúdio Konzervatória v Bratislave